Choď na obsah Choď na menu
 


Prvé rande :D

Tento príbeh je inšpirovaný mojou kamarátkou, ktorá zažila niečo podobné len obrátene :D :D 

 "Dobre, dobre len dýchaj pozrie sa na seba máš krásny make-up, vyžehlené sexy vlasy, pevný zadok (týždeň v behania) no si proste kočka. Dnes je tvoj šťastný deň, máš rande s tým najväčším fešákom z mesta, bože čo ak ho sklamem? on je až príliš dobrý pre mňa, nie nie mysli pozitívne. Prečo ma tak bolí brucho? to bude asi len stres, dúfajme" z myšlienok ma vytrhol zvonček, šla som sa potrhať aby som otvorila dvere skôr ako moja malá sestra. A tam stál on

"Ahoj Marry, ideme?" ježííš to je fešák, hneď by som ho oprela a tá voňavka proste "mňamky". "Jasne ideme, len si zoberiem bundu"

"Nie nemusíš ja ti dám svoju" povedal a usmial sa tak zvodne, že som mala chuť vtiahnuť ho dnu.

"Dobre" odvetila som a úplne omámená som ho nasledovala. Proste krásny večer aký som ešte nezažila, prechádzka, večera, kolotoč a to ustavičné lichotenie a držanie sa za ruky, proste asi som sa zamilovala. Čo asi, určite, veď ho pozorujem už od škôlky ale to je teraz jedno.

"Zastavíme tu a budeme pozorovať hviezdy" povedal a ukázal na oblohu.

"Hmm, dobre" odvetila som a usmiala som sa, no zrazu ma znovu postihlo bolenie brucha, predtým som nato zabudla no teraz to bolelo ešte viac.

"Si v pohode?" opýtal sa pri pohľade na mňa ako sa krčím a chytám za brucho.

"Jasne, len som trochu smädná" skúšala som odpútať jeho pozornosť.

"Donesiem ti niečo, ty ostaň tu a čakaj ma" no jasne že tu ostanem ty somár, veď ledva stojím. Ježíííš čo to je? Alex bol už pri bufete, keď tu zrazu prišlo uvolnenie od bolestí v podobe strašne hlučného prdnutia.

"Pane bože, hádam to nezobudilo toho bezdomovca" pomyslela som si, no keď som zacítila ten ukrutný smrad, ktorý som ani neverila, že je môj, skoro som zamdlela "Kriste pane to je smrad, už v živote nebudem jesť fazuľu a cesnak, ak toto zacíti Alex, tak on neutečie ale upadne do bezvedomia...

"Tu to máš" zrazu sa za mnou zjavil Alex.

"Ďakujem".

"Ty Marry, necítiš niečo? akoby tu čosi zdochlo" pane bože on to cíti, no jasné že to cíti toto by cítil aj mŕtvy.

"Hmmm, čo ? to bude asi ten bezdomovec tamto" tvárila som sa, že neviem o čom točí a nenápadne som vírila vzduch okolo môjho zadku.

"Nie toto bude niekde tu blízko, fúha to je ale smrad" povedal a začal krúžiť okolo mňa.

"Tak potom to bude nejaká pošlá mačka v kríkoch" a vtedy ma zasa zabolelo brucho, bože ak si teraz znova.."prrrrd"..nestihla som ani dokončiť myšlienku a vyšiel zo mňa hádam všetok vzduch čo len mohol, v sprievode pískavého zvuku. Keď som sa pozrela na Alexa nebolo mi všetko jedno, stál tam mal otvorené ústa a mykalo mu jedno obočie. Nevedela som čo vtedy povedať.

"Noooo práve som si spomenul, že mám strážiť brata" strhol zo mňa jeho bundu a už ho nebolo. No super a teraz pôjdem sama domov, v krátkom tričku, s novou úžasnou povesťou a myšlienkou, že Alex ani brata nemá lebo je jedináčik a ešte som ho aj stihla poprášiť svojou prírodnou vôňou. Super moje prvé, voňavé a aj posledné rande. ......... "Aanglies"

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.