Denník
Začíname
.... alebo skôr stará zaužívaná realita, v mojom živote si človek nemôžem ani povedať svoj názor bez toho aby sa nebál že po nom niekto hodí varechu a to v tom lepšom prípade, nie žeby som bola utláčané dieťa..to v žiadnom prípade aj keď sa tak od 10 rokov cítim, no ááno syndróm stredného dieťata aj cez to môj deň skončil viac ako parádne ... skončil úžasne. Kedže rodičia aj zo sestrou vypadli na stužkovú a ja som mladšieho brata odpratala ku starkej.....s toho vyplýva voľný dom....no namiesto dieovkej žúrky doma som skončila na diskotéke v meste....bez kamarátok a z hŕbou ožratích chlapov.....môj záväzok tie už aspoň 2 mesiace nikam nepôjdem ... a a konečne sa kuknem aj do knižiek....ešteže máme elektronickú žiacku knižku...inak by som už dávno bola obesená na šňúre od prádla.....škola ma vôbec nebaví....bude to asi zlým výberom odboru...že Obchodná akadémia.....vždy som chcela isť na umeleckú...no rozhodnutie silnejšieho "čiže rodiča" ma pripútalo k odboru financií....pri mojom večnom šťastí už v prvý deň mojej praxe ma za pultom banky okradnú a zastrelia ... no už sa nato teším :D :D ...